Coworking je štýl práce, pri ktorom ľudia vykonávajú na sebe nezávislé aktivity v zdieľanom pracovnom priestore. Nepracujú pritom na spoločných úlohách a nemusia pracovať ani v jednej firme. Takéto spoločné priestory radi využívajú ľudia, ktorí by inak pracovali z domu alebo potrebujú priestor len na určitý čas. Coworking priestor ponúka moderný spôsob práce.

Väčšina coworkingových priestorov ponúka  prenájom konkrétneho miesta  ale majú v ponuke aj vlastné súkromné kancelárie pre menšie alebo väčšie skupinky.

Priestory, ktoré coworkingové centrá ponúkajú svojim členom, sú pripravené k okamžitému použitiu a nevyžadujú žiadne počiatočné a investičné náklady. K základnej výbave každého pracovného miesta spravidla patrí stôl, kancelárska stolička, internetové pripojenie a k dispozícii býva sieťová tlačiareň a mítingové priestory. Taktiež môžete dostať už v cene prenájmu aj parkovacie miesto či pitný režim alebo potrebnú pauzičku v  chillout-zóne.

Koľko to stojí a aká je finančná úspora?

Na Slovensku sa priemerná cena za prenájom jedného pracovného miesta pohybuje około 220 € za mesiac , čiže finančná úspora oproti samostatným kancelárskym alebo obchodným priestorom sa pohybuje v stovkách eur za mesiac.

Vďaka pozitívnemu vplyvu na efektivitu práce prináša aj vyšší zisk. Výhodou coworkingu je možnosť prenájmu na určitý čas. Pracovné miesto si môžete prenajať už od jedného dňa, čo vám pomôže redukovať a riadiť vaše náklady oveľa efektívnejšie.

Ak potrebujete pomôcť pri predaji, kúpe alebo prenájme vašej nehnuteľnosti, neváhajte sa na mňa kedykoľvek obrátiť.

V prípade, že vlastník bytu chce zrušiť záložné právo zriadené v zmluve o prevode vlastníctva bytu,  musí písomne požiadať o zrušenie záložného práva k bytu v katastri nehnuteľnosti.
  
Čo potrebujete

• Žiadosť o výmaz záložného práva k bytu (pôvodný vlastník, z dôvodu uplynutia 10 rokov od uzavretia zmluvy o prevode bytu)
• Žiadosť o výmaz záložného práva k bytu (pôvodný vlastník, po uhradení nesplatenej ceny v zmysle kúpnej zmluvy)
• Žiadosť o výmaz záložného práva k bytu (vlastník – dedič)
• Žiadosť o výmaz záložného práva k bytu (súčasný vlastník – obdarovaný)
• Žiadosť o výmaz záložného práva k bytu (súčasný vlastník, ktorý byt kúpil od pôvodného vlastníka)

Žiadosti je možné nájsť na web. stránkach jednotlivých mestských častí pod ktoré patrí vaša nehnuteľnosť.

• V prípade, že žiada pôvodný – prvý vlastník o výmaz záložného práva, kde už uplynulo 10 rokov od uzavretia zmluvy, stačí k žiadosti priložiť fotokópiu pôvodnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
• V prípade, že ešte neuplynulo 10 rokov od  uzavretia zmluvy, je pôvodný žiadateľ povinný uhradiť na účet mestskej časti nesplatenú časť ceny v zmysle kúpnej zmluvy a taktiež priložiť fotokópiu pôvodnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. 
• V prípade, že o výmaz záložného práva žiada druhý vlastník – ak ide o dediča treba priložiť fotokópiu osvedčenia o dedičstve, v prípade darovania bytu osobám taxatívne vymenovaným v § 18b odst. 5 zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov – manžel, manželka, deti, vnuci alebo rodičia, treba priložiť fotokópiu darovacej zmluvy, prípadne kúpnej zmluvy, v prípade, že je vlastníkom tretia osoba,  je taktiež potrebné priložiť doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia bytu od pôvodného vlastníka.
• Ak žiadateľa zastupuje ďalšia osoba, je potrebné priložiť notársky overené plnomocenstvo – originál. 

Žiadosť o výmaz je oprávnený podať na kataster nehnuteľností samotný žiadateľ aj napriek tomu, že túto povinnosť má podľa zákona záložný veriteľ. Výmaz sa vykoná záznamom , správny poplatok sa neplatí.

Dedičské konanie je súdnym konaním.

V prípade úmrtia človeka je to práve notár, ktorý na základe poverenia príslušného súdu vedie v postavení súdneho komisára konanie o dedičstve. Dedičia si nemôžu notára vybrať, pretože notára poveruje vykonaním úkonov o dedičstve príslušný súd.

V prípade úmrtia poručiteľa matrika oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prerokovanie dedičstva (doručením úmrtného listu).

Súd poverí notára ako súdneho komisára vedením konania o dedičstve, ktorého výsledkom je spravidla vydanie uznesenia o dedičstve samotným notárom, alebo predloženie návrhu uznesenia na súd.Proti rozhodnutiu notára v dedičskom konaní – uzneseniu u o dedičstve je možné podať opravný prostriedok, ktorým je žiadosť o pokračovanie v konaní.

Notár poverený súdom vydá uznesenie o dedičstve v prípade bezproblémového priebehu, teda ak je dedičom jediná osoba, dedičstvo pripadlo štátu, dedičia sa medzi sebou dohodli alebo uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.

Postup notára pri dedičskom konaní

Notár má pri dedičskom konaní špecifické postavenie ako súdny komisár. Koná samostatne na základe poverenia súdu. Jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. Notár vždy rozhoduje uznesením.

Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh. Dedičské konanie sa rozdeľuje do niekoľkých fáz:
1. príprava prejednania dedičstva
2. prejednanie dedičstva
3. skončenie konania o dedičstve.

Príprava prejednania dedičstva

V tejto časti musí notár ako súdny komisár predbežne prešetriť a zrealizovať nasledovné úkony:

• zisťovanie okruhu potenciálnych dedičov
• zisťovanie, či poručiteľ zanechal závet, vrátane zisťovania obsahu a stavu závetu
• nariadenie neodkladných úkonov (súpis vecí, zverenie vecí osobnej potreby manželovi poručiteľa, predaj vecí, ktoré podliehajú skaze a pod.)
• zabezpečenie vecí patriacich do dedičstva (zapečatenie bytu alebo iných priestorov, zloženie vecí do úschovy u notára alebo u iného uschovávateľa)
• ustanovenie správcu dedičstva (ak sú potrebné úkony na zachovanie hodnôt dedičstva).

Účelom predbežného prešetrenia veci je zistiť všetky potrebné informácie o majetku, prípadne dlhoch poručiteľa, o okruhu dedičov a ďalších skutočnostiach dôležitých a rozhodných pre dedičstvo.

Prejednanie dedičstva

V tejto časti notár vydá upovedomenie o dedičskom práve, ak nedošlo k zastaveniu konania. Upovedomenie predstavuje striktne formálny úkon, ktorým notár upovedomí potenciálnych dedičov o:

• ich dedičskom práve,
• možnosti odmietnuť dedičstvo do jedného mesiaca od upovedomenia (túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť)
• náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva

Upovedomenie sa vykoná ústne do zápisnice alebo sa doručí do vlastných rúk (do vlastných rúk je vtedy, ak ho prevezme dedič alebo splnomocnenec s osobitným splnomocnením, fikcia doručenia sa nepoužije).

Ďalšie procesné úkony vo veci súd vykoná až po tom, čo je preukázané, že možnosť potenciálnych dedičov odmietnuť dedičstvo zanikla.

Skončenie konania o dedičstve

V tejto časti, ktorou sa konanie o dedičstve končí, je možné uzavrieť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní predloženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov (týka sa to len tých veriteľov, ktorých dlhy boli zaradené do prejednania dedičstva), táto dohoda podlieha schváleniu súdnym komisárom. Notár ako súdny komisár ju však neschváli, ak odporuje zákonu (napr. dedičstvo nie je predlžené).

Notár ako súdny komisár v tejto fáze vydá uznesenie o dedičstve, ktorým:

• potvrdí nadobudnutie dedičstva jednému dedičovi
• potvrdí odúmrť štátu, ak dedičstvo nenadobudol žiadny dedič
• schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ak neodporuje zákonom alebo dobrým mravom (musia byť zmluvnými stranami všetci dediči a musí sa týkať celého dedičstva poručiteľa, nielen jeho časti, pričom súčasťou dohody fakultatívne môže byť aj zodpovednosť za dlhy poručiteľa)
• schváli dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov
• potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov, ak nedošlo:

1. k dohode dedičov
2. vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, pričom nemôže rozhodnúť svojvoľne (toto vyporiadanie prichádza do úvahy napr. pri možnom drobení pozemkov nad prípustnú mieru)
3. neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa výšky dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie

Oproti niektorým iným štátom EÚ majú dedičia na Slovensku výhodu, že notár vykoná za nich všetky úkony vrátane podania návrhu na záznam vlastníckeho práva na základe uznesenia o dedičstve do katastra nehnuteľností.

Krátkodobým nájmom bytu je nájom, ktorý je uzavretý podľa nájomnej zmluvy podľa nového zákonač. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu. Nájomnou zmluvou prenecháva prenajímateľ nájomcovi byt alebo jeho časť do užívania za nájomné na dobu určitú. Nájomná zmluva môže byť uzavretá najdlhšie na dva roky, pričom ju možno za rovnakých podmienok na základe dohody zmluvných strán predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to len dva krát.

Povinná písomná podoba nájomnej zmluvy

Zmluva o krátkodobom nájme bytu musí mať písomnú podobu a zmluvné strany si medzi sebou poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie. Zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v § 3 ods. 3 ustanovuje aj povinné náležitosti zmluvy o krátkodobom nájme bytu. Ak by zmluva o krátkodobom nájme bytu neobsahovala jednu z povinných náležitostí, nebola uzatvorená v písomnej podobe alebo by v niektorom ustanovení nespĺňala podmienky krátkodobého nájmu bytu, tak by sa takýto nájom spravoval podľa Občianskeho zákonníka. V porovnaní so zmluvou o krátkodobom nájme bytu sa pri zmluvách o nájme bytu podľa Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje písomná podoba a môžu byť uzatvorené aj ústne. V tom prípade sa o jej obsahu musí vyhotoviť zápisnica.

Nájomná zmluva o krátkodobom nájme bytu musí obsahovať najmä:

1. údaje o zmluvných stranách, a to: a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, b) obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa, c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
2. označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
3. určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
4. opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
5. určenie doby nájmu,
6. vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzatvára podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu.

Povinnosť registrácie prenajímateľa bytu na daňovom úrade

Podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov fyzická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, je povinná požiadať daňový úrad o registráciu. Svoju registračnú povinnosť si môže táto fyzická osoba splniť aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne. Na túto povinnosť úzko nadväzuje aj nový zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu.

Počas plynutia lehoty na splnenie registračnej povinnosti sa na nájom bytu vzťahuje zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, okrem ustanovení upravujúcich možnosť výpovede zo strany prenajímateľa a možnosti napadnúť neplatnosť výpovede na súde. Ak si prenajímateľ nesplnil svoju registračnú povinnosť a lehota na registráciu uplynula, bude sa nájom bytu spravovať zákonom č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu a súčasne na možnosť výpovede zo strany prenajímateľa a na možnosť uplatniť neplatnosť výpovede na súde sa budú vzťahovať ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka.

Prenajímateľ si tak nedodržaním registračnej povinnosti sám zapríčiní, že jeho zmluvný vzťah týkajúci sa nájmu bytunebude požívať právne výhody, ktoré osobitný režim nového zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu zavádza. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.

Peňažná zábezpeka na zabezpečenie pohľadávok prenajímateľa

V porovnaní s Občianskym zákonníkom, nový zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu osobitne upravuje možnosť zmluvných strán dohodnúť si peňažnú zábezpeku. Peňažná zábezpeka má slúžiť na zabezpečenie splatných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte a iných pohľadávok. Výška peňažnej zábezpeky je limitovaná. Nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Ak prenajímateľ preukázateľne použil peňažnú zábezpeku na úhradu splatných pohľadávok voči nájomcovi, nájomca je na základe písomnej výzvy prenajímateľa povinný ju v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy doplniť do pôvodnej výšky.

Možnosť dohodnúť si vlastné dôvody výpovede zmluvy o krátkodobom nájme

Dôvody výpovede nájomnej zmluvy podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu sú v porovnaní s úpravou podľa Občianskeho zákonníka mierne odlišné. Existuje však jedna zásadná odlišnosť týkajúca sa dôvodov výpovede nájomnej zmluvy. Zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu totiž umožňuje zmluvným stranám dohodnúť si aj iné dôvody výpovede nájomnej zmluvy, ako sa uvádzajú v zákone. Osobitné dôvody výpovede zmluvy o krátkodobom nájme bytu musia byť uvedené v zmluve a musia byť založené na spravodlivej požiadavke skončenia trvania nájomného pomeru.

Kratšia výpovedná lehota zmluvy o krátkodobom nájme bytu

Podľa Občianskeho zákonníka platí pre zmluvu o nájme bytu výpovedná lehota najmenej tri mesiace, ktorá môže byť za určitých okolností predĺžená o ďalších šesť mesiacov. Výpovedná lehota podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Naproti tomu, ak bola výpoveď písomná, podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená.

Výpovedná lehota v prípade písomnej výpovede nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Okrem toho môže byť výpovedná lehota ešte kratšia. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako pätnásť dní, ak ide o písomnú výpoveď z nasledujúcich dôvodov:

• poškodzovanie bytu, jeho zariadenia, spoločných častí, spoločných zariadení domu alebo iné hrubé porušovanie dobrých mravov alebo domového poriadku napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa (dôvod zo strany prenajímateľa);
• nájomca si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť zaplatiť nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhšie obdobie ako dva mesiace (dôvod zo strany prenajímateľa);
• ak sa nehnuteľnosť stala nespôsobilou na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte (dôvod zo strany nájomcu).

Ak si prenajímateľ nesplnil svoju registračnú povinnosť a z tohto dôvodu sa nájomná zmluva spravuje zákonom č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu a súčasne niektorými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, výpovedná lehota zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.

Možnosť odstúpenia od zmluvy o krátkodobom nájme bytu

Nový zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu tiež upravuje situácie, kedy je možné od zmluvy odstúpiť, zatiaľ čoúprava podľa Občianskeho zákonníka odstúpenie do zmluvy neumožňuje. Prenajímateľ môže od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak napriek písomnému upozorneniu nájomca opakovane porušuje povinnosti, ktoré by zakladali právo prenajímateľa ukončiť nájom bytu výpoveďou. Nájomca môže od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak bol predmet nájmu odovzdaný v nespôsobilom stave, ak prenajímateľ jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva o sumu vyššiu ako bola zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie. V § 6 zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu umožňuje zmluvným stranám dohodnúť si v nájomnej zmluve aj vlastné dôvody odstúpenia od zmluvy. Nájomná zmluva sa písomným odstúpením od zmluvy zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane.

Prenajímateľ nie je povinný nájomcovi poskytovať bytové náhrady

Ak sa nájomný pomer podľa Občianskeho zákonníka skončí z presne vymedzených dôvodov, napr. prenajímateľ potrebuje byt pre seba, svoju rodinu, príbuzných alebo ak byt nemožno z dôvodu verejného záujmu alebo vykonávania opravy užívať a podobne, musí prenajímateľ nájomcovi zabezpečiť bytové náhrady. Veľkou výhodou pre prenajímateľa je, že ak sa nájom bytu spravuje novým zákonom č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, prenajímateľovi povinnosť poskytovať nájomcovi bytové náhrady nevzniká.

Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu

Nový zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu oprávňuje prenajímateľa v § 8 ods. 2 za určitých podmienokzadržať hnuteľné veci nájomcu. Hnuteľné veci nájomcu je prenajímateľ oprávnený zadržať, ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní, ak sa nájom skončil odstúpením od zmluvy. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte (okrem vecí vylúčených z exekúcie) na zabezpečenie pohľadávok. Ak nájomca zložil na účel zabezpečenia pohľadávok peňažnú zábezpeku, prenajímateľ môže hnuteľné veci zadržať len vtedy, ak jej nespotrebovaná časť nepostačuje na uspokojenie pohľadávok.

Dvojmesačná lehota na napadnutie neplatnosti skončenia nájmu bytu na súde

Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu môže zmluvná strana napadnúť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. V Občianskom zákonníku je ustanovená trojmesačná lehota na uplatnenie tohto práva na súde. Zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu však obsahuje v tejto súvislosti aj jednu zásadnú odlišnosť v porovnaní s Občianskym zákonníkom. 

Účinky výpovede alebo odstúpenia od zmluvy nie sú podaním žaloby dotknuté. Znamená to, že krátkodobý nájom bytu zanikne uplynutím výpovednej lehoty alebo doručením odstúpenia od zmluvy bez ohľadu na to, či bola výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy napadnutá na súde. Podľa Občianskeho zákonníka účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bude návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu zamietnutý.

Neupravené vzťahy sa budú spravovať Občianskym zákonníkom, okrem vymedzených ustanovení

Zmluvy o nájme bytu uzatvorené pred 1. májom 2014 sa spravujú v plnom rozsahu príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak bude chcieť prenajímateľ presunúť nájom bytu do výhodnejšieho režimu nového zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, bude musieť s tým súhlasiť aj nájomca .

V spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu sa hovorí, že práva a povinnosti neupravené týmto zákonom sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zároveň sú taxatívne vymedzené ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa na krátkodobý nájom bytu nebudú aplikovať.

Zdroj : https://www.podnikajte.sk/obchodne-pravo/kratkodoby-najom-bytu

Vo všeobecnosti rozdeľujeme legislatívny proces v rámci rekonštrukcie či stavby podľa potreby ohlasovania:

1. bez potreby ohlásenia
2. potrebné ohlásenie stavebnému úradu
3. potrebné stavebné povolenie

Legislatívny rámec upravuje Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

1. Práce bez potreby ohlásenia stavebnému úradu definuje stavebný zákon v § 139b ods. 15. Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä :
   
   a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
   b) opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
   c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
   d) výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,
   e)maliarske a natieračské práce.
2. ohlásenie stavebnému úradu sa riadi stavebným zákonom v § 55 ods. 2.
   Ohlásenie stavebnému úradu je potrebné  :
   
   a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
   b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie,
   c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti,
   d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,
   e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,
   f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4, 5 m,
   g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.Sem patrí aj výmena bytového jadra, prípadne výmena okien pokiaľ sa mení veľkosť či členenie
3. Stavebné povolenie
   Stavebné povolenie sa až na výnimky vyžaduje pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Prípady pri rekonštrukciách v bytových domoch:

Výmena okien:

Pri výmene okien nie je potrebné ani stavebné povolenie ani ohlásenie stavby. Jedná sa o udržiavacie práce, podmienkou však je aby ste dodržali pôvodný rozmer aj delenie okien. V opačnom prípade budete potrebovať stavebné povolenie.

Rekonštrukcia kúpeľne:

Ak pri obnove starého bytového jadra nezasahujete do nosných konštrukcií, postačuje stavebné úpravy ohlásiť stavebnému úradu. Ak pri rekonštrukcii len odstránia pôvodné umakartové priečky, ktoré nahradia nové z odľahčených materiálov, ktoré budú vymurované na pôvodnom mieste, bez zmeny rozmerov a dispozície pôvodnej kúpeľne nie je potrebné ani ohlásenie stavby. Takáto rekonštrukcia patrí medzi udržiavacie práce. Ak však plánujete prepojiť kúpeľňu a wc, budete musieť stavebnému úradu stavbu ohlásiť a predložiť statický posudok. V prípade ak budete zasahovať do nosných stien, budete potrebovať stavebné povolenie.

Zasklenie balkóna a lodžie:

Na zasklenie balkóna alebo lodžie je potrebné aspoň ohlásenie stavebnému úradu, ktorý posúdi vhodnosť použitého systému. Je celkom možné že v lokalite kde bývate platí všeobecno – záväzné nariadenie z pohľadu architektonického stvárnenia vonkajších fasád a budov. Ľahko sa tak môže stať, že na zasklenie bez rámovým systémom bude postačovať ohlásenie stavby, no na iný systém budete potrebovať stavebné povolenie.

Zväčšenie dverí:

Ak plánujete zväčšiť pôvodný rozmer dverí, prípadne ich presunúť niekde úplne inde, je potrebné to ohlásiť stavebnému úradu a taktiež predložiť statický posudok. Pokiaľ budete zasahovať do nosnej konštrukcie, bude potrebné stavebné povolenie. To, ktorá stena je a ktorá nie je nosná určí statik.

Výmena rozvodov:

V tomto prípade sa jedná o udržiavacie práce, teda nie je potrebné stavebné povolenie, ani ohlásiť stavbu. Podmienkou však je vykonanie odbornej skúšky a vydanie revíznej správy.

Stierkovanie, maľovanie:

Taktiež sa jedná o udržiavacie práce pri ktorých nepotrebujete stavebné povolenie, ani ohlásiť stavbu

Ak potrebné povolenia nemáte, môžete zaplatiť pokutu:

ak bolo potrebné rekonštrukciu ohlásiť a neurobili ste tak, môžete dostať pokutu 331,94 €

ak bolo potrebné stavebné povolenie, a nemáte ho, môžete dostať pokutu do 829,85 €

Pokiaľ ide o povinnosť vlastníka bytu realizujúceho rekonštrukciu bytu voči ostatným obyvateľom bytového domu informovať ich o stavebných úpravách, nie je takáto jeho povinnosť zákonne upravená. – platí v prípade že nie je potrebné stavebné povolenie.  Je však dobrým zvykom a prejavom slušnosti voči ostatným obyvateľom bytového domu, informovať ich vopred o rekonštrukcii bytu, a to spôsobom, ktorý je vzhľadom na charakter bytového domu a jeho dispozičné riešenie najvhodnejší, napríklad výveskou pri vchode do bytového domu. Napriek tomu, že táto povinnosť nie je zákonne upravená, vychádza z nepísaných pravidiel medziľudských vzťahov, pokojného susedského spolunažívania a z dobrých mravov. Preto je vhodné ostatným obyvateľom bytového domu oznámiť začiatok a predpokladané ukončenie prác, ktoré by ich mohli rušiť a požiadať ich v tomto smere o porozumenie.

V prípade stavebných činností, pri ktorých sa vyžaduje stavebné povolenie, je situácia odlišná a dotknutí obyvatelia bytového domu majú v rámci stavebného konania možnosť uplatniť svoje námietky. O začatí stavebného konania ich stavebný úrad upovedomí verejnou vyhláškou. Na podanie žiadosti o stavebné povolenie pre Stavebný úrad je potrebné doložiť súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súlade so zákonom 182/93 Z. z.

V žiadnom prípade nemôže platiť súhlas vlastníkov, ktorý je získaný obiehaním po bytoch a podpisom vlastníkov.
V zmysle § 11a zákona o vlastníctve bytov štvrtina vlastníkov bytov a NP v dome má právo zvolať schôdzu, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu správca a to do 15 dní od doručenia žiadosti.Oznámenie o schôdzi spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu a NP v
dome minimálne 5 dní pred dňom konania schôdze.
Ak by ste sa nezišli na schôdzi v dostatočnom počte môže zástupca vlastníkov vyhlásiť písomné hlasovanie, ktoré musí prebiehať presne ako stanovuje zákon v § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Čo sa stane, ak sa vlastník bytu rozhodne pre stavebnú úpravu bez stavebného povolenia?
V prípade, že sa vlastník bytu rozhodne vykonať stavebné úpravy v byte bez stavebného povolenia, a teda aj bez súhlasu všetkých vlastníkov bytov v dome, nastáva zdĺhavý proces, počas ktorého sa skúma, či je možné na takúto stavebnú úpravu vydať dodatočné stavebné povolenie. Výsledkom takéhoto konania môže byť buď vydanie dodatočného stavebného povolenia, alebo stavebný úrad nariadi vlastníkovi bytu uviesť byt do pôvodného stavu. Aj v tomto prípade sa treba riadiť zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a doložiť súhlas dostatočnej väčšiny vlastníkov bytov k už zrealizovanej stavebnej úprave. Keď ho vlastník rekonštruovaného bytu v tomto konaní o dodatočnom povolení nepredloží, resp. ak niektorí vlastníci nesúhlasia, ide o občiansko-právnu námietku, o ktorej stavebný úrad nerozhoduje, a preto účastníkov konania odkáže na príslušný súd.

Veľmi rád vám pomôžem s celým procesom pri kúpe alebo predaji vašej nehnuteľnosti, preto sa neváhajte na mňa kedykoľvek obrátiť.

V súčasnej dobe prichádza na Slovensko veľa cudzincov , či už za prácou alebo  študovať.

Ak prenajímate svoju nehnuteľnosť práve cudzincovi , bude  od vás potrebovať čestné vyhlásenie o poskytnutí ubytovania kvôli povoleniu na prechodný pobyt.

Čo môže slúžiť ako doklad o ubytovaní cudzinca  a na akú dobu  musí byť vystavený ?

Doklad o zabezpečení ubytovania musí byť vystavený na najmenej šesť mesiacov, ak cudzinec žiada o prechodný pobyt na kratší čas, musí mať ubytovanie zabezpečené počas celého pobytu.

K tejto lehote je však potrebné pripočítať dobu, po ktorú sa bude o žiadosti rozhodovať. Štandardne je lehota na rozhodnutie o prechodnom pobyte cudzinca 90 dní, táto lehota sa však môže v zákonom stanovených prípadoch predĺžiť.

Dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania môže byť napríklad

• čestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti (ak je cudzinec vlastníkom nehnuteľnosti)

• nájomná zmluva s vlastníkom alebo užívateľom nehnuteľnosti, a doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti  ak ide o nájomnú zmluvu s užívateľom nehnuteľnosti

• potvrdenie ubytovacieho zariadenia, hotela alebo internátu o poskytnutí ubytovania

• čestné vyhlásenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby o poskytnutí ubytovania cudzincovi na území Slovenskej republiky ( s overenými podpismi ) a doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, ak ide o čestné vyhlásenie užívateľa nehnuteľnosti. 

Veľmi rád vám pomôžem s celým procesom pri kúpe, prenájme alebo predaji vašej nehnuteľnosti, preto sa neváhajte na mňa kedykoľvek obrátiť.

zdroj : https://www.mic.iom.sk/sk/pobyt2/trvaly-pobyt.html

Nadobudli ste  v minulom roku nehnuteľnosť alebo u vás došlo  k inej zmene ktorá má vplyv na podanie daňového priznania ?

V tom prípade ste povinní si podať priznanie k dani z nehnuteľnosti…

Ak u vás došlo k zmene ( v období medzi 2. januárom 2019 a 1. januárom (vrátane) 2020, ste povinný podať DP najneskôr do 31. januára 2020. Pre podanie DP rozhodujúci stav k 1. januáru.

Dokedy treba podať DP, ak u Vás došlo k zmene 1. januára 2019 ? DP malo byť podané do 31. januára 2019.
V prípade, že 31. január pripadne na víkend, posledným dňom na podanie DP je najbližší pracovný deň.

Najčastejšie zmeny, ktoré majú vplyv na podanie daňového priznania sú:

• kúpa nehnuteľnosti,
• predaj nehnuteľnosti,
• darovanie nehnuteľnosti,
• nehnuteľnosť nadobudnutá darom

Ak nehnuteľnosť nadobudnete kúpou alebo darom, prípadne ste nehnuteľnosť predali  či darovali je rozhodujúci dátum povolenia vkladu. To znamená, že kataster prepísal týmto dňom nehnuteľnosť zo starého vlastníka na nového vlastníka (z Katastra nehnuteľností zvyčajne do tridsiatich dní dostanete rozhodnutie, v ktorom tento dátum nájdete).

• zdedenie nehnuteľnosti – ak nehnuteľnosť zdedíte – nie je z pohľadu dane z nehnuteľnosti rozhodujúci dátum povolenia vkladu v katastri, ale dátum nadobudnutia právoplatnosti Osvedčenia (rozhodnutia) o dedičstve. Povinnosť  je podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vyznačenia právoplatnosti dedičského osvedčenia. Nachádza sa v ľavom hornom rohu Osvedčenia o dedičstve.
• nehnuteľnosť nadobudnutá dražbou – ak nadobudnete nehnuteľnosť v dražbe ,je dôležitý dátum nadobudnutia právoplatnosti dražby, alebo deň príklepu schválený súdom. ( povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľnosti je  do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti )

• rozvod a následné rozhodnutie súdu o majetkovom vysporiadaní – .   Pri majetkovom vysporiadaní manželov po rozvode je rozhodujúci dátum povolenia vkladu katastrom.

• získanie právoplatného stavebného povolenia, či dodatočného stavebného povolenia  
• získanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia
• získanie právoplatného povolenia na zmeny v užívaní stavby, zbúranie stavby

Pri získaní právoplatného stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o zmene v užívaní stavby  je rozhodujúci dátum právoplatnosti rozhodnutia, ktorý vyznačí príslušný Stavebný úrad.

• pozemkové úpravy
• dlhodobý nájomný vzťah, ktorý je zapísaný v katastri – táto možnosť sa týka skôr podnikateľov
• rozdelením parcely

Na rozdiel od dane z príjmu, je daň z nehnuteľnosti splatná až po jej vyrúbení, čo znamená, že povinnosť platiť máte až po doručení platobného výmeru. Dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto platobného výmeru vám začne plynúť 15 dňová lehota, počas ktorej máte povinnosť vyrúbenú daň uhradiť. Ak ste už raz daňové priznanie na vašu nehnuteľnosť podávali, do 15. mája by sme mali obdržať od správcu dane platobný výmer. Taktiež tu platí 15 dňová lehota na povinnosť úhrady.

Daň z nehnuteľnosti platíte u svojho správcu daňe . Správcom dane je v tomto prípade obec, resp. mesto, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

https://bratislava.sk/sk/nove-sadzby-dane-z-nehnutelnosti

Pozor, ak zabudnete podať daňové priznanie k nehnuteľnosti, alebo ho podáte po 31. 1. 2019, môžete dostať od obce alebo mesta pokutu od 5 do 3 000 eur, najviac do výšky vyrúbenej dane. Ak daňové priznanie nepodáte ani na výzvu správcu dane, ten vám môže uložiť pokutu od 10 do 3 000 Eur, najviac do výšky vyrúbenej dane.

Veľmi rád vám pomôžem s celým procesom pri kúpe alebo predaji vašej nehnuteľnosti, preto sa neváhajte na mňa kedykoľvek obrátiť.

Geometrický plán slúži na:

• – zlúčenie alebo rozdelenie nehnuteľností,
• – zameranie rozostavanej stavby alebo stavby na vydanie kolaudácie,
• – úpravu hranice nehnuteľnosti,
• – určenie vlastníckych práv,
• – obnovenie pôvodných hraníc pozemkov alebo časti pozemku.

Geometrický plán musí byť autorizačne overený autorizovaným geodetom a úradne potvrdený správou katastra, ktorá eviduje dotknuté nehnuteľnosti. Veľa ľudí si myslí, že keď je na geometrickom pláne pečiatka overenia katastra, tak je aj zapísaný. Dôkladne si originál uchovajú s vedomím, že majú všetko v poriadku. Tu nastáva problém, lebo tzv. „geometrák“ treba odniesť spolu so žiadosťou o úkon na príslušnú správu katastra a dať ho zapísať. Tento zápis trvá 60 dní (zo zákona), až vtedy sú zmeny vidieť v katastrálnej mape.

Väčšina starších domov nemá správne hranice stavieb zapísané v katastrálnej mape, ak sa realizovali rôzne prístavby, ktoré si majitelia nedali zapísať, ich skutočný stav sa zmenil. Keď sa majitelia rozhodnú predať svoju nehnuteľnosť, musia si zabezpečiť geodeta, ktorý im zakreslí nový stav. Stavby, hospodárske budovy, ktoré boli realizované po roku 1975 a majú viac ako 25 m2 zastavanej plochy, musia mať súpisné číslo. V prípade, že nezapísaná a nezakreslená stavba bola realizovaná po roku 1975 musí mať stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Ak stavba, ktorá bola postavená pred rokom 1975 nie je ani zakreslená a ani zapísaná na liste vlastníctva, obec alebo mesto by malo vydať potvrdenie o existencii tejto stavby podľa novovypracovaného geometrického plánu. Obec alebo mesto vydáva potvrdenie buď na základe čestného prehlásenia alebo kolaudačného rozhodnutia.

O potrebe geometrického plánu človek hovorí hlavne pri úkone, ak si potrebuje prefinancovať kúpu domu cez banku – vybavuje si hypotekárny úver. Každá stavba, ktorá je postavená na pozemku, musí mať svoje parcelné číslo (rodinný dom, hospodárska budova, iná stavba…). Drobné stavby do 25 m2 nemusia byť zapísané na liste vlastníctva, len zakreslené na katastrálnej mape.

Čo v prípade, ak je stavba postavená na pozemku, ktorý nie je definovaný ako „zastavaná plocha“? Vtedy treba požiadať príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor o vyňatie pozemku a predefinovanie na zastavanú plochu.

Akú platnosť má geometrák, aby mohol byť použiteľný na právne úkony? Geometrický plán, ktorý bol úradne overený nemá časové obmedzenie, dokedy sa musí zapísať, nemôže sa len zmeniť jestvujúci stav katastra nehnuteľností, ktorý je v danom geometráku vyznačený. Inak sa môže zapísať do katastra kedykoľvek.

Veľmi rád vám pomôžem s celým procesom pri kúpe alebo predaji vašej nehnuteľnosti, preto sa neváhajte na mňa kedykoľvek obrátiť.

Chcete prenajať svoj byt?

Patríte medzi tých, ktorí investovali do nehnuteľnosti a chcú mať z nej zisk?

Alebo ste zdedili, či iným spôsobom nadobudli byt, ktorý vám „stojí“ a chcete ho naplno využiť?

Ak ste sa rozhodli pre jeho prenájom, urobili ste dobre.

Existuje však niekoľko dôležitých krokov a náležitostí, ktoré by ste mali poznať nielen pred samotným prenájmom, ale aj počas neho.

Pred tým, než sa rozhodnete pre prenájom bytu, mali by ste sa poradiť s realitným maklérom, ktorý zhodnotí vybavenie a zariadenie bytu a na základe toho vám vie vytýčiť cenu za prenájom. Mali by ste dbať na to, aby váš byt bol dostatočne, ale aj vkusne zariadený. Čím krajší a funkčnejší bude váš byt, tým ľahšie ho prenajmete.

Pri hľadaní nájomníkov môžete staviť na vlastné zdroje, alebo na inzeráty. Najlepšou voľbou je realitná kancelária, na pleciach ktorej necháte všetky náležitosti. Neoslovujte však zbytočne veľa realitiek, pretože pri veľkom počte inzerátov si záujemca bude myslieť, že o byt nie je veľký záujem.

Ak už máte okruh potenciálnych nájomcov, pred obhliadkou pripravte byt tak, aby u nich vzbudil záujem. Poupratujte, schovajte súkromné a rušivé predmety a postarajte sa, aby bol byt vzdušný, čistý a útulný.

Ak ste našli vhodného nájomcu, dopredu sa dohodnite na podmienkach nájmu. Dajte si vypracovať kvalitnú nájomnú zmluvu a zahrňte do nej všetko podstatné, aby ste sa v budúcnosti vyhli rôznym nezrovnalostiam. Zmluva musí spĺňať všetky právne náležitosti a zmluvné podmienky. Nájomné zmluvy sa prevažne uzatvárajú na jeden rok, ale môžete sa dohodnúť aj inak, a to v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka. Ešte na úvod si vypýtajte zálohu – kauciu a dohodnite si spôsob platenia, ako aj časový harmonogram platieb. Kaucia slúži na úhradu vzniknutých nedoplatkov na nájomnom alebo na energiách alebo na úhradu rôznych škôd, ktoré zapríčinil nájomca.

Chcete sa vyhnúť nepríjemnostiam? Zakomponujte do zmluvy aj niektoré „maličkosti“, ako napríklad, že nechcete mať v byte fajčiara, domáce zvieratko a podobne. Uveďte v nej aj termíny odkedy sa nájomca nasťahuje, dokedy bude v byte bývať, koľko ľudí bude bývať v byte a ďalšie podmienky, ktoré považujete za dôležité.

Čo sa týka ceny za nájom, mali by ste stanoviť reálnu cenu, o ktorej sa poradíte s odborníkom. Môžete sa poradiť aj s viacerými realitnými maklérmi, alebo sledovať aktuálnu ponuku na realitných portáloch a na základe toho vytýčiť vhodnú cenu. Cenu nájmu určuje lokalita, stav bytu, vybavenie, dostupnosť a takisto možnosť parkovania, s ktorým je v ostatnom čase takmer všade problém.

Zapamätajte si však, že byt v pôvodnom stave sa prenajíma oveľa ťažšie ako novostavba či zrekonštruovaná nehnuteľnosť. Rovnako ťažké je prenajať luxusný byt s vysokým štandardom. Veľmi dôležité je aj načasovanie prenájmu. Napríklad v letných mesiacoch prenajmete byt rýchlejšie ako v zime alebo v období konca školského roka.

Prenájmom bytu sa však vaše starosti nekončia. Ak je byt prenajatý, zmluva podpísaná a ak už máte kauciu na účte, nemôžete zabudnúť na prihlásenie na daňovom úrade. Tam musíte nahlásiť že prenajímate byt a následne musíte v daňovom priznaní zaplatiť daň z prenájmu bytu. Okrem toho sa musíte o svoj byt starať, pretože v prvom rade ide o váš majetok, ktorý by ste mali náležite zveľaďovať.

Veľmi rád vám pomôžem s celým procesom pri kúpe alebo predaji vašej nehnuteľnosti, preto sa neváhajte na mňa kedykoľvek obrátiť.

Stavebné zámery investorov stavby a stavebníkov môžu naraziť na ochranu pôdneho fondu v prípade, ak žiadajú o stavebné povolenie pre stavbu, ktorá má stáť na pozemku s druhom pozemku poľnohospodárska pôda podľa klasifikácie katastra (orná pôda, chmelnica, vinica, záhrada, ovocný sad, trvalý trávnatý porast). Štát chráni poľnohospodársku pôdu zákonom ako prírodný zdroj nenahraditeľnej hodnoty, ktorého je obmedzené množstvo. Na druhej strane sa niektoré obce už nemajú kam rozvíjať a v územnoplánovacej dokumentácii určujú na zastavanie aj pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Tento konflikt sa rieši pri schvalovaní územného plánu obce, kde dotknutý orgán je aj obvodný pozemkový úrad, ktorý by mal v konaní chrániť najcennejšie poľnohospodárske pôdy. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu možno v územnom pláne obce určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území obce. Po schválení územného plánu je možné na tieto pozemky vydať územné rozhodnutie a následne po vyňatí z pôdneho fondu aj stavebné povolenie.

O vyňatí poľnohospodárskej pôdy z fondu rozhoduje obvodný pozemkový úrad so sídlom v okresnom meste. Základnými kritériami pre jeho rozhodnutie o odňatí z pôdneho fondu je príslušnosť pozemku k zastavanému územiu obce (údaj o príslušnosti je na liste vlastníctva) a veľkosť plochy, ktorá sa má zastavať. To znamená, že sa nemení druh pozemku na celej parcele, ale sa vyníma iba časť pozemku, ktorá je pod plánovanou stavbou. Z tejto plochy sa vytvára nová parcela na liste vlastníctva, na tento účel geodet vyhotoví geometrický plán.

Podľa zákona č. 220/2004 na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2, prípadne ak ide o výmeru odnímanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce.Ako sa postupuje v jednotlivých prípadoch?

Pripravovaný zámer stavby na pozemku v zastavanom území obce s plochou do 500 m2

Je potrebné podať si na obvodný pozemkový úrad žiadosť o stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde. K žiadosti treba doložiť výpis z listu vlastníctva (overený s kolkom nie starší ako 3 mesiace), kópiu katastrálnej mapy pre vynímaný pozemok (overenú s kolkom), vyjadrenie obecného úradu k súladu zámeru s územním plánom a fotokópiu situácie osadenia stavby v projektovej dokumentácii. Poplatok za žiadosť je 3€ vo forme kolkov (predávajú na pošte). Vzor žiadosti nájdete v sekcii na stiahnutie.

Pripravovaný zámer stavby na pozemku v zastavanom území obce s plochou nad 500 m2

Je potrebné podať si na obvodný pozemkový úrad žiadosť o trvalé odňatie z poľnohospodárskej pôdy. K žiadosti sa prikladáprojektová dokumentácia (osadzovací výkres stavby), bilancia skrývky humusového horizontu pôdy (spracuje oprávnená osoba z oblasti pôdoznalectva), výpis z listu vlastníctva s BPEJ (originál s kolkom nie starší ako 3 mesiace), kópia katastrálnej mapy (originál s kolkom) s vyznačením parciel na odňatie, geometrický plán plôch navrhovaných na odňatie (1x originál, 1x fotokópia), potvrdenie o BPEJ (bonitnopôdno ekologická jednotka) (ak bol v k.ú ukončený ROEP, vydá príslušná správa katastra na LV, ak nebol vydá pozemkový úrad za poplatok 8 €), vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy (obecný úrad), právoplatné územné rozhodnutie (ak nebolo vydané potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania), vyjadrenie užívateľa poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ konečná výmera záberu presiahne 1000 m2, prípadne ak obec nemá spracovaný územný plán, alebo ak zámer nieje v súlade s územným plánom, predkladá sa aj Súhlasobvodného pozemkového úraduvkrajskom meste podľa § 13 – 15 zákona s budúcim možným použitím poľ. pôdy na stavebné zámery. Poplatok za žiadosť je 33€ vo forme kolkov (predávajú na pošte). Vzor žiadosti nájdete v sekcii na stiahnutie.

Pripravovaný zámer stavby na pozemku mimo zastavaného územia obce s plochou nad 15 m2

Je potrebné podať si na obvodný pozemkový úrad žiadosť o trvalé odňatie z poľnohospodárskej pôdy. K žiadosti sa prikladáprojektová dokumentácia (osadzovací výkres stavby), bilancia skrývky humusového horizontu pôdy (spracuje oprávnená osoba z oblasti pôdoznalectva), výpis z listu vlastníctva s BPEJ (originál s kolkom nie starší ako 3 mesiace), kópia katastrálnej mapy (originál s kolkom) s vyznačením parciel na odňatie, geometrický plán plôch navrhovaných na odňatie (1x originál, 1x fotokópia), potvrdenie o BPEJ (bonitnopôdno ekologická jednotka) (ak bol v k.ú ukončený ROEP, vydá príslušná správa katastra na LV, ak nebol vydá pozemkový úrad za poplatok 8 €), vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy (obecný úrad), právoplatné územné rozhodnutie (ak nebolo vydané potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania), vyjadrenie užívateľa poľnohospodárskej pôdy. Ak sa má zaplatiť odvod za záber (pri najkvalitnejšej pôde s bonitou 1 až 4) jeho výpočet. Pokiaľ konečná výmera záberu presiahne 1000 m2, prípadne ak obec nemá spracovaný územný plán, alebo ak zámer nieje v súlade s územným plánom, predkladá sa aj Súhlasobvodného pozemkového úraduvkrajskom meste podľa § 13 – 15 zákona s budúcim možným použitím poľ. pôdy na stavebné zámery. Poplatok za žiadosť je 33€ vo forme kolkov (predávajú na pošte). Vzor žiadosti nájdete v sekcii na stiahnutie.

Pri trvalom zábere poľnohospodárskej pôdy je v niektorých prípadoch povinnosť zaplatiť odvod. Platí sa pri za záber najkvalitnejšej pôdy s bonitou podľa BPEJ 1. až 4. skupiny. Tieto skupiny sú uvedené v prílohe č. 3 zákona č. 220/2004, príslušný kód podľa BPEJ nájdete na liste vlastníctva, prípadne ho uvádza geometrický plán, ktorý vyhotoví geodet.

Od odvodov sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy pre individuálnu bytovú výstavbu na pozemku do 1000 m2. Ak sa ale v katastrálnom území obce nachádza vhodný pozemok zaradený podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 6. až 9. skupiny, platí sa aj pri zábere do 1000 m2. Výška odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy zaradenej podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 1. až 4. skupiny kvality (podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky – BPEJ) sa ustanovuje za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy takto:
>> 1. skupina 15 €/m2
>> 2. skupina 12 €/m2
>> 3. skupina 9 €/m2
>> 4. skupina 6 €/m2

Rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí. Strata platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu.

Rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zašle vyhotovenie právoplatného rozhodnutia avyhotovený geometrický plán alebo kópiu katastrálnej mapy na príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra, ktorý plochy rozhodnutím odňaté natrvalo vyjme z evidencie poľnohospodárskej pôdy a vyznačí zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na ostatnú plochu v termíne najneskôr 60 dní po prevzatí rozhodnutia.